Moja dnešná malá špekulácia, inšpirovaná knihou Blink, sa týka tajomstva našej schopnosti rýchleho intuitívneho ohodnotenia objektu či situácie a toho, prečo je často takéto hodnotenie presné, ale v niektorých prípadoch sa nechá oklamať jednoduchými trikmi.
Základom väčšiny šachových programov sú dva úplne odlišné "funkčné moduly". Prvý z nich je modul na vytváranie stromu popisujúceho možné vetvenie hry podľa potenciálnych ťahov. Bez tohoto modulu by program väčšinou nenašiel ani tie najjednoduchšie kombinácie. Druhý z týchto modulov slúži na heuristické ohodnocovanie pozícií a zahŕňa množstvo rôznorodých strategických faktorov odvodených z dlhodobých hráčskych skúseností. Takéto hodnotenie je pritom možné robiť mnohými spôsobmi; jeden z nich je napríklad použiť trénované umelé neurónové siete, ktoré reprezentujú informáciu len implicitne.Naše myslenie pozostávajúce z nadväznosti vedomých krokov je možné prirovnať k postupnému vytváraniu stromu pozícií. Na druhej strane našim inštinktom a našej intuícii - automatickému, rýchlemu a ťažko zdôvodniteľnému mysleniu bez izolovateľných medzikrokov je analogické heuristické ohodnocovanie koncových pozícií umelou neurónovou sieťou. Tieto moduly našej mysli veľmi úzko spolupracujú, podobne ako je to v šachovom programe: Bez sekvenčného uvažovania by sme síce mohli existovať, ale nášmu správaniu by chýbala plánovitosť a naopak, bez inštinktov a intuície by sme len slepo brázdili priestor všetkých možností a nevedeli by sme sa nijako rozhodnúť; chýbal by nám smer a uspokojivý cieľ.
Poznámka 9.10.: Táto predstava až prekvapivo dobre zodpovedá skutočne pozorovaným prípadom patologického uvažovania z knihy A. Damasia Decartes' error; akoby moje dva metaforické moduly skutočne existovali a bolo by ich možné "vyradiť z činnosti".
Poznámka 11.10.: Práve sa v online vydaní SME v sekcii Veda objavil článok o knihe Blink v českom preklade (Okamih).
Poznámka 14.10.: Vypočujte si podcast knihy Blink (mp3).
3 komentáre:
pekna uvaha. a urcite zaujimava kniha. v oblasti teorie o mysleni som uplny nevzdelanec, takze sa mozem mylit, ale vzdy som si myslela, ze tie pocitacove programy boli vytvorene s cielom simulovat ludske myslenie. takze niekto dlho pozoroval :-) a snazil sa ten cely proces nejak zjednodusene popisat. a tak sa v programoch objavili dva metaforicke moduly... v tomto duchu mi poznamka 9.10. prestala pripadat az taka prekvapiva. ale neviem, je moj pocit, ze je to cele trosku zacyklene, nespravny?
Neviem povedať akým spôsobom vznikli základné princípy dnešných šachových programov; možno sa naozaj vyvinuli z introspekcie šachistov. Nakoniec, ako šachové programy, tak aj šachisti prepočítavajú jednotlivé ťahy a kombinácie, pričom "intuitívne" cítia, ktoré ťahy sa oplatí prepočítavať. (V tejto intuícii sú však ľudia veľmi dobrí a preto im stačí prepočítať o mnoho rádov menej pozícii ako počítaču. To je inak veľmi zaujímavé, že dobrý šachista vie často sfleku povedať napríklad že daná pozícia je pre bieleho víťazná a to bez toho, aby dlhodobo zvažoval všetky strategické prvky; on to skrátka ihneď "vidí". Také niečo nevieme napodobniť algoritmom.) Keby som teda ľudské šachové uvažovanie prirovnával k šachovým programom, bolo by to celé naozaj tak trochu zacyklené.
Ja som však chcel svojou úvahou povedať skôr to, že naše uvažovanie sa vo všeobecnosti dá v istom zmysle prirovnať k šachovým programom (a vlastne teda aj k nášmu ľudskému mysleniu pri hraní šachu; avšak programy majú tú výhodu, že do nich "vidíme", zatiaľčo naše vlastné myslenie je pre nás oveľa tajomnejšie). Moja metafora chcela vyjadriť to, že podobne ako tvorba stromu pozícií v šachovom programe môže byť riadená heuristickou implicitnou ohodnocovacou funkciou, tak aj naše vedomé uvažovanie je prepletené a usmerňované intuíciou, ktorá je nededuktívna, nerozložiteľná na menšie samostatne zmysluplné celky a teda aj neprístupná našej introspekcii.
vdaka za obsiahlu reakciu. toho svojho pocitu som sa este uplne nezbavila, ale urcite suhlasim, ze nase myslenie je fascinujucou a zahadnou vecou...
Zverejnenie komentára