22 novembra 2007

Multivesmír, determinizmus a náhodnosť

Hneď na začiatku by som chcel upozorniť, že nie som fyzik, takže všetky moje nasledujúce špekulácie sú len čosi ako science fiction a treba ich brať s rezervou. S veľkou rezervou.
Predstavme si, že sme na superpočítači vytvorili svet obsahujúci mysliacu bytosť B. Keďže náš umelý svet je len kusom softwaru, nie je problém vytvoriť hocikoľko jeho identických kópií. Necháme teda skopírovať tento svet dvakrát, pričom do prvej z tejto dvojice kópií pridáme bit 1 a do druhej kópie pridáme bit 0, čím vzniknú svety B1 a B0. Následne vytvoríme dve kópie každého z týchto svetov a priradíme im bity tak, aby vznikli svety B11, B10, B01 a B00. Celý tento proces rozdvojenia mnohokrát zopakujeme, čím dostaneme svety B11...11, B11...10, ... , B00...00.

Ako budú naše bytosti vnímať svoje bity? Je zrejmé, že prevažná väčšina z nich ich bude vnímať ako dlhú náhodnú postupnosť výsledkov hodov mincou a to napriek tomu, že ich svet je z nášho pohľadu tvorený úplne deterministicky. Dokonca môžeme povedať, že pre väčšinu z týchto bytostí je náhodnosť najlepší možný model reality.

Podľa "mnohosvetovej" interpretácie kvantovej mechaniky sme my sami v podobnej situácii - v megavesmíre, ktorý sa v každom okamihu štiepi na nepredstaviteľné množstvo potomkov. Z pohľadu drvivej väčšiny týchto svetov - a asi aj toho nášho - je teda pravdepodobnosť integrálnou zložkou fyzikálneho popisu pozorovaní (zdanlivo spôsobujúcich kolaps vlnovej funkcie), hoci samotné pravdepodobnostné rozdelenie výsledkov týchto pozorovaní sa môže meniť deterministicky (pozri Schrödingerovu rovnicu).

Podľa mnohosvetovej interpretácie je nielen potenciálne možná akákoľvek budúcnosť (to je v zásade pravda aj pre klasickú kodaňskú interpretáciu), ale každá z týchto budúcností aj skutočne kdesi nastáva. To znamená, že existuje aj vesmír, v ktorom sa do detailov uskutočnil pre náš vesmír fiktívny príbeh Harryho Pottera. Nieže by som tomu veril, ale v princípe teda nemusí mať megavesmír vôbec žiadne pravidlá a my len zhodou okolností žijeme v takom, v ktorom sa nejaké tie pravidlá vyskytli, povedzme tak, aby umožňovali vznik vedomia (čosi ako antropický princíp). Skutočne; môže byť vôbec fyzika pri mnohosvetovej interpretácii logicky konzistentná? Ak by sme ju totiž akceptovali, tak automaticky pripúšťame, že akýkoľvek fyzikálny model vesmíru môže byť pomýlený.

Kvalitné odkazy na web: 1) Rozhovor na s Davidom Deutschom z Oxfordu (Spiegel); 2) Článok o mnohosvetovej interpretácii a o "teste" tejto interpretácie s Maxom Tegmarkom z Princetonu (NewScientist); Všeobecne o kvantovej fyzike v ľudskej reči (New York Times).

Žiadne komentáre: